Prvá skúška.. a to sme tu len 27-my deň!!

Ahojte!


Takže, ako som predpokladala, opäť sa ozývam s jednodňovým oneskorením. Včera som pred písaním blogu uprednostnila prípravu na dnešnú skúšku, čo sa mi aj vyplatilo (ha-ha). Ale pekne po poriadku:

PIATOK

V piatok sme našťastie nemali školské povinnosti (ktoré by súviseli s účasťou na kurzoch), takže sme mohli venovať deň našej najakútnejšej školskej povinnosti a tou bolo opakovanie (alebo učenie) na dnešný deň. Veru, takto dlho a poctivo som sa neučila od štátnic. Kto sa vtedy učil so mnou a v mojej blízkosti, vie o čom hovorím :)

V rámci psychohygienickej prestávky sme využili možnosť odreagovať sa v neďalekom športovom centre. Ide sa tam cez dva lesíky a jednu hlavnú cestu.. Tu som chcela pripojiť mapku, ale keďže tento blogger-friendly softvér neumožňuje použiť väčšie obrázky, môžete si ju pozrieť tu (a kto potrebuje, vezmite si prosím okuliare :)) : http://picasaweb.google.com/stanislava.berlanova/StankinSUOMIBlog#5297567085860017410

Je tam aspoň vidieť, koľko zelene obklopuje naše príbytky. Ďakujem maps.google.com za názorný príklad :)

V športovom centre sa nachádzajú 3 bazény (pre cvičiacich dôchodcov, deti a klasický plavecký), ďalej sauna (niekoľko), posilňovňa a solárium. Boli sme prekvapené, že takmer všetci návštevíci, ktorí sa tu nachádzali boli starší ľudia, dokonca aj v posilňovni. Radosť pozerať na takých vitálnych dôchodcov, ktorí sa starajú o svoje zdravie a nevysedávajú len v čakárni u lekára :)

Vyposilňované, vysaunené a vyplávané sme sa opäť vrátili k nášmu učivu. :)

Keďže budík ma mal ráno zobudiť už o nepríjemnej pol siedmej, snažila som sa dočítať si moje poznámky a ísť do postele pred druhou, čo sa mi celkom aj podarilo. Dokonca sa mi spať chcelo!!

SOBOTA (dnes)

Konečne prišiel náš vytúžený deň, v ktorom nás čakala skúška a potom už len kopec voľného času a možnosť konečne robiť, čo chceme. Ráno bolo samozrejme náročné, ale na druhej strane, mám to odskúšané, že je lepšie mať skúšku ráno a potom sa už len venovať svojim veciam.. Ak som sa náhodou cítila rozospatá, tak definitívne ma prebudil ranný mráz : -12°C.

Nie že by sme inokedy zvykli meškať, ale samozrejme, na prvú skúšku na HY sme sa vybrali s dostatočným predstihom. Počas cesty sa nám zdalo, že niečo s našim autobusom nie je v poriadku, a veru aj tak bolo, zrejme sa mu po ceste pritrafil nejaký ten defekt. Vliekli sme sa pomaly po ceste a stále nas neskutočne nadhadzovalo.. :) Pán vodič nás doviezol až na zastávku, kde na nás čakal iný pán vodič so svojim autobusom, presadli sme si a mohli sme pokračovať v ceste. Tento vodič prezieravo nechal vyvetrať celý autobus, takže keď sme si sadli na naše obvyklé miesta (za vodičom), mali sme pocit, že sedíme na ľadovej kryhe..

Určite niektorí poznáte takú tú podozrivo dobrú predskúškovú náladu. Tak tá nas opustila po príchode do školy, kde sa už schádzali študenti, ktorí mali skúšku s nami. Asi je to na mne aj trochu vidieť:

Pred samotným začiatkom panoval v miestnosti veľký organizačný chaos, ku ktorému ešte dopomohli inštrukcie vo fínskom jazyku. Neviem čo im to napadlo, ale pochopili sme, že nám stačí robiť to, čo robia ostatní a bude to v poriadku.

K tej skúške sa mi veľmi nechce vyjadrovať, lebo už teraz vieme, že vôbec nedopadla slávne. Viac o nej nájdete v Táničkinom blogu. Na to, aká bola kniha rozsiahla boli otázky naozaj iba drobné definície, ktoré sme pri učení ani nebrali do úvahy. Keby v tej knihe boli použité poznámky pod čiarou, tak by sa určite pýtal na tie.. Ach :) Výsledky budme mať o týždeň, dovtedy sa touto skúškou nemienim zaoberať..

Hneď po skúške sme sa ponáhľali domov, do postele, dospať, čo sa dá. Po výdatnom dvojhodinovom spánku som stihla využiť poobedie na kopec zameškaných činností :) Plávanie, sauna.. :) A veľmi dôležité: dokončiť posledný rest, ktorý mi ostal z bývalej práce - spracovať štatistiku k výskumu o ľudských právach (pozdravujem ÚIPŠ :)). Keďže som šikovná, zabralo mi to menej času ako som predpokladala a stihli sme pozrieť ešte dve časti srdcových záležitostí :)

Samozrejme telefonát domov a môjmu Jankovi, blog a... idem ešte niečo užitočné urobiť...

Posielam srdečné pozdravy domov! :)