Prvá skúška.. a to sme tu len 27-my deň!!

Ahojte!


Takže, ako som predpokladala, opäť sa ozývam s jednodňovým oneskorením. Včera som pred písaním blogu uprednostnila prípravu na dnešnú skúšku, čo sa mi aj vyplatilo (ha-ha). Ale pekne po poriadku:

PIATOK

V piatok sme našťastie nemali školské povinnosti (ktoré by súviseli s účasťou na kurzoch), takže sme mohli venovať deň našej najakútnejšej školskej povinnosti a tou bolo opakovanie (alebo učenie) na dnešný deň. Veru, takto dlho a poctivo som sa neučila od štátnic. Kto sa vtedy učil so mnou a v mojej blízkosti, vie o čom hovorím :)

V rámci psychohygienickej prestávky sme využili možnosť odreagovať sa v neďalekom športovom centre. Ide sa tam cez dva lesíky a jednu hlavnú cestu.. Tu som chcela pripojiť mapku, ale keďže tento blogger-friendly softvér neumožňuje použiť väčšie obrázky, môžete si ju pozrieť tu (a kto potrebuje, vezmite si prosím okuliare :)) : http://picasaweb.google.com/stanislava.berlanova/StankinSUOMIBlog#5297567085860017410

Je tam aspoň vidieť, koľko zelene obklopuje naše príbytky. Ďakujem maps.google.com za názorný príklad :)

V športovom centre sa nachádzajú 3 bazény (pre cvičiacich dôchodcov, deti a klasický plavecký), ďalej sauna (niekoľko), posilňovňa a solárium. Boli sme prekvapené, že takmer všetci návštevíci, ktorí sa tu nachádzali boli starší ľudia, dokonca aj v posilňovni. Radosť pozerať na takých vitálnych dôchodcov, ktorí sa starajú o svoje zdravie a nevysedávajú len v čakárni u lekára :)

Vyposilňované, vysaunené a vyplávané sme sa opäť vrátili k nášmu učivu. :)

Keďže budík ma mal ráno zobudiť už o nepríjemnej pol siedmej, snažila som sa dočítať si moje poznámky a ísť do postele pred druhou, čo sa mi celkom aj podarilo. Dokonca sa mi spať chcelo!!

SOBOTA (dnes)

Konečne prišiel náš vytúžený deň, v ktorom nás čakala skúška a potom už len kopec voľného času a možnosť konečne robiť, čo chceme. Ráno bolo samozrejme náročné, ale na druhej strane, mám to odskúšané, že je lepšie mať skúšku ráno a potom sa už len venovať svojim veciam.. Ak som sa náhodou cítila rozospatá, tak definitívne ma prebudil ranný mráz : -12°C.

Nie že by sme inokedy zvykli meškať, ale samozrejme, na prvú skúšku na HY sme sa vybrali s dostatočným predstihom. Počas cesty sa nám zdalo, že niečo s našim autobusom nie je v poriadku, a veru aj tak bolo, zrejme sa mu po ceste pritrafil nejaký ten defekt. Vliekli sme sa pomaly po ceste a stále nas neskutočne nadhadzovalo.. :) Pán vodič nás doviezol až na zastávku, kde na nás čakal iný pán vodič so svojim autobusom, presadli sme si a mohli sme pokračovať v ceste. Tento vodič prezieravo nechal vyvetrať celý autobus, takže keď sme si sadli na naše obvyklé miesta (za vodičom), mali sme pocit, že sedíme na ľadovej kryhe..

Určite niektorí poznáte takú tú podozrivo dobrú predskúškovú náladu. Tak tá nas opustila po príchode do školy, kde sa už schádzali študenti, ktorí mali skúšku s nami. Asi je to na mne aj trochu vidieť:

Pred samotným začiatkom panoval v miestnosti veľký organizačný chaos, ku ktorému ešte dopomohli inštrukcie vo fínskom jazyku. Neviem čo im to napadlo, ale pochopili sme, že nám stačí robiť to, čo robia ostatní a bude to v poriadku.

K tej skúške sa mi veľmi nechce vyjadrovať, lebo už teraz vieme, že vôbec nedopadla slávne. Viac o nej nájdete v Táničkinom blogu. Na to, aká bola kniha rozsiahla boli otázky naozaj iba drobné definície, ktoré sme pri učení ani nebrali do úvahy. Keby v tej knihe boli použité poznámky pod čiarou, tak by sa určite pýtal na tie.. Ach :) Výsledky budme mať o týždeň, dovtedy sa touto skúškou nemienim zaoberať..

Hneď po skúške sme sa ponáhľali domov, do postele, dospať, čo sa dá. Po výdatnom dvojhodinovom spánku som stihla využiť poobedie na kopec zameškaných činností :) Plávanie, sauna.. :) A veľmi dôležité: dokončiť posledný rest, ktorý mi ostal z bývalej práce - spracovať štatistiku k výskumu o ľudských právach (pozdravujem ÚIPŠ :)). Keďže som šikovná, zabralo mi to menej času ako som predpokladala a stihli sme pozrieť ešte dve časti srdcových záležitostí :)

Samozrejme telefonát domov a môjmu Jankovi, blog a... idem ešte niečo užitočné urobiť...

Posielam srdečné pozdravy domov! :)

Day 23-24-25

Ahojte!

Ozývam sa po viacdňovej odmlke, potrebovala som nazbierať nejaké nové zážitky, aby som vôbec mala o čom písať, keďže od pondelka sa nič extra významné nestalo :) Dni ubiehajú a už sme tu viac ako tri týždne a zrejme by bolo nezáživné každý deň písať o tom ako sme boli plávať, boli sme v saune a čítali sme a učili sa:)



UTOROK


V utorok sme boli len v škole a potom na veľkom nákupe v Lidli a večer sme sa učili..

STREDA (včera)

Streda podvečer znamená fínčinu a veru, je to naozaj zložitý jazyk a som zvedavá ako zvládneme skúšku. Každopádne, takmer vždy keď je možnosť, načúvam rozhovorom Fínov rozprávajúcich sa na zastávke, v autobuse, v škole a podobne a snažím sa v ich rozhovore zachytiť výrazy, ktoré už poznám. Okrem toho študujem reklamné texty a názvy obchodov a aj z tých sa snažím vyčítať, čo tento môže znamenať :)

Včera som konečne vyriešila moju dilemu s pokazeným telefónom a stavila som na kúpu novej SIM-karty. Moje nové číslo je teda: +358 466 536 615 . Keďže telefón dnes začal opäť prejavovať symptómy pokazenia sa (dnes sa už raz bezdôvodne vypol), neviem dokedy mi vydrží môj úsmev na tvári :)

Po tomto radostnom nákupe som sa vybrala do našej sauny s plánom vyrelaxovať sa, zaplávať si a pustiť sa do učenia. Moje plány prekazil enormný počet ľudí v saune :) Včera to nebolo ako inokedy, keď sme tam 2-3-4 ženy. Spoločnosť mi robila početná skupina Číňanov, Číňanka, Bangladéšan a Nepálčan (Nepálec??). No asi si viete predstaviť, ako to môže byť, keď sa tí všetci Číňania začali prekrikovať vo svojom jazyku.. Okrem toho sa mi prihovoril Nepálčan a neskôr aj Bangladéšan, tak sme prebrali témy ako škola, jedlo u nás, tam a vo Fínsku a samozrejme počasie :) Bangladéšan sa mi posťažoval, že v Bangladéši bývajú chladné zimy, vraj tam teplota klesne na 20 stupňov (nie mínus!!! :)).

ŠTVRTOK

Keďže včera som na to veľmi nebol priestor, bola som si poriadne zaplávať až dnes ráno a napodiv sa mi nejako príliš dobre vstávalo. Podľa mojich zistení (a FMI), je každý deň o päť minút dlhší (myslím dobu, počas ktorej svieti slniečko) a za to obdobie čo sme tu, je to poznať. Veď: 25dní x 5 minút = dve hodiny a nejaké minútky a to je teda rozdiel :)

Dnes sme mali prednášku s pánom z Európskej komisie. Téma sa zdala byť najskôr zaujímava (Information society), ale poňal ju takým čudným spôsobom, že sme z toho veľa nemali :( Ale mal vtipnú rečovú vadu, tak sme sa na ňom mohli aspoň trochu škodoradostne zabaviť. Slová, ktoré sa končili na "T", vždy predĺžil o ďalšie dve "T" :) That-t-t.. Ku koncu prednášky začal pretvárať aj slová končiace na písemno "F". Stuff-f-f :) Ale inak sa zdá byť šikovný :)

No dnes tiež veľmi nie je o čom a keďže mám o dva dni skúšku idem sa radšej učiť, držte nám palce :)

Hei hei! :)

Megazone: Laser adventure

Hoj vlasť moja, ty zem drahá!

Kvôli ohlasom nedočkavých čitateľov sa ozývam v pravidelnom čase a vítam Vás pri čítaní môjho denného reportu :)

Môj telefón definitívne vypovedal službu a preto ma ráno budila Tánička a to už ráno o deviatej. Dopriala som si bohaté raňajky, ktoré ma naštartovali pre písanie druhého zadania na kurz European media and bla bla... Mimochodom, v tomto čase, je o deviatej hodine rannej už celkom vidno, je to poznať, že dni sa predlžujú :) Napríklad zajtra bude podľa Fínskeho meteorologického inštitútu trvať deň až 7 hodín a 34 minút. Čo ma na ich webstránke prekvapilo viac je, že na sobotu predpovedajú mrazivých -10°C, takže v deň našej prvej skúšky sa máme na čo tešiť. Ale dosť bolo o klíme a poveternostných podmienkach.. :)

Po našej štandardnej návšteve knižnice (vždy z iného dôvodu) sme na poslednú chvíľu dorazili na náš kurz International project management, kde nám naši fínski spolužiaci prenechali lukratívne miesta v prvom rade, priamo pred vyučujúcim. To skoré ranné vstávanie (áno mama, ja viem :)) malo jediný efekt, že som mohla predstaviť učiteľovi všetky možné techniky zakrývania neutíchajúceho zívania :) Tak snáď sa neurazil, naozaj to bolo od únavy, nie od nudy...

Po tejto trojhodinovke sme navštívili Unicafe, kde sme dnes vyskúšali rybku v nejakej paradajkovej omáčke a chutila teda niekoľkokrát lepšie, ako vyzerala :) A konečne sme sa dočkali aj zemiakovej kaše, mňam-mňam...

Tu sme sa stretli aj s Juliou a počas tejto hodinovej prestávky sme si stihli konečne vyzdvihnúť aj našu Lyyra kartu, ktorá funguje cca ako náš ISIC. Takže spolu to už máme: Lyyra, ESN karta (hovorí o tom, že sme zahraniční študenti), travel-karta na cestovanie a helka (do knižnice).. A náš medzinárodný ISIC som ešte ani raz nepotrebovala :)

Zdá sa mi, že nejako mimoriadne odbieham od témy, ale nenechajte sa rušiť :))

Dnes nás čakal ešte kurz fínčiny, kde nám naša vyučujúca naservírovala krásnych 15 pádov, ktoré sa vyskytujú pri fínskych podstatných menách a našich trápnych slovenských 6 (7) tromfnú len taký fukot :)

Tu sme sa dlho neohriali, keďže nás čakal dlho očakávaný výlet do Megazone, kde sa mal odohráť zápas s laserovými zbraňami. Je to škoda, že sme sa akosi nestihli vyfotiť v tých "postrojoch", ktoré sme mali na sebe počas hry. Boli sme rozdelení do troch tímov a cieľom bolo čo najviac krát trafiť laserovou zbraňou členov ďalších dvoch tímov. Samozrejme, všetko sa zaznamenávalo a môžem sa pochváliť, že som skončila na vynikajúcom 22. mieste z 27 hráčov :)

Z miesta "činu" sme cestovali s Filipom (ktorý dnes odchádza na výlet do Laponska... ZÁVIDÍÍÍM:)) a, predstavte si, s ďalšími dvoma čechmi. No len skúste hádať, ktorí dvaja zo štyroch ponúkaných to sú :))

Tu ešte pridávam fotku z našej cesty lesom domov

Večer nasleduje náš stereotyp: telefonát s blízkymi, učenie, večera, srdcové záležitosti, písanie blogu, sprcha, posteľ.. ...v rôznom poradí, počte opakovaní jednotlivých úkonov a ich dĺžke trvania :) veď to už poznáte :)

Posielam pozdravy na rodnú hrudu!!

Šťastný nový rok byvola

Ahojte!

Opäť po dvoch dňoch, ale včera nebolo veľmi "o čom"... :) Ale nie že by sme nič nerobili: varili sme si, ŠTUDOVALI SME, čo-to upratali, pozreli niekoľko častí Srdcových záležitostí.. Boli sme v saune a zase študovali a tak... Jednoducho: náš víkendový stereotyp.

Dnes (nedeľa, sunnuntai), sme si tiež vynikajúco navarili (švédske mäsové guľky:)) a opäť sa ponorili do štúdia. Našťastie, o spestrenie dnešného nudného programu sa postral príchod Čínskeho nového roku. V tomto čase, keď píšem už Číňania vstúpili do roka byvola. Vďaka tomu, že v Helsinkách žije početná komunita Číňanov, aj tu sa organizujú oslavy príchodu nového roka.

Samozrejme nemohli chýbať špecifické dekorácie ako červené lampióny a tu na fotke ľadová socha draka. Bol tam aj ľadový byvol, ale ten nebol dostatočne fotogenický.

Keďže máme svoje povinnosti, na miesto osláv sme dorazili iba tesne pred ohňostrojom. Samozrejme v rámci socializácie sme sa pridali k partii na fotke. Zadný rad zľava: Tánička, Jakub, Filip (obaja naši známi Česi) a Bulhar Michal. Vpredu Veronika z Nemecka, Charlota z Talianska a Estónka Mari-Liis. A ak ste si ho nevšimli, tak úplne vľavo sa skrýva ďalší Čech, Láďa :) A ja sa skrývam za objektívom..

A tu už niekoľko (žeby 20???) minút po 18tej vítame nový rok :)

Moje novoročné predsavzatie je úspešne ukončiť štúdium na Helsingin Yliopisto (Helsinskej univerzite) a prvým krokom k jeho splneniu je to, že teraz sa ďalej budem venovať čítaniu...

Majte sa!!