Hoj vlasť moja, ty zem drahá!
Kvôli ohlasom nedočkavých čitateľov sa ozývam v pravidelnom čase a vítam Vás pri čítaní môjho denného reportu :)
Môj telefón definitívne vypovedal službu a preto ma ráno budila Tánička a to už ráno o deviatej. Dopriala som si bohaté raňajky, ktoré ma naštartovali pre písanie druhého zadania na kurz European media and bla bla... Mimochodom, v tomto čase, je o deviatej hodine rannej už celkom vidno, je to poznať, že dni sa predlžujú :) Napríklad zajtra bude podľa Fínskeho meteorologického inštitútu trvať deň až 7 hodín a 34 minút. Čo ma na ich webstránke prekvapilo viac je, že na sobotu predpovedajú mrazivých -10°C, takže v deň našej prvej skúšky sa máme na čo tešiť. Ale dosť bolo o klíme a poveternostných podmienkach.. :)
Po našej štandardnej návšteve knižnice (vždy z iného dôvodu) sme na poslednú chvíľu dorazili na náš kurz International project management, kde nám naši fínski spolužiaci prenechali lukratívne miesta v prvom rade, priamo pred vyučujúcim. To skoré ranné vstávanie (áno mama, ja viem :)) malo jediný efekt, že som mohla predstaviť učiteľovi všetky možné techniky zakrývania neutíchajúceho zívania :) Tak snáď sa neurazil, naozaj to bolo od únavy, nie od nudy...
Po tejto trojhodinovke sme navštívili Unicafe, kde sme dnes vyskúšali rybku v nejakej paradajkovej omáčke a chutila teda niekoľkokrát lepšie, ako vyzerala :) A konečne sme sa dočkali aj zemiakovej kaše, mňam-mňam...
Tu sme sa stretli aj s Juliou a počas tejto hodinovej prestávky sme si stihli konečne vyzdvihnúť aj našu Lyyra kartu, ktorá funguje cca ako náš ISIC. Takže spolu to už máme: Lyyra, ESN karta (hovorí o tom, že sme zahraniční študenti), travel-karta na cestovanie a helka (do knižnice).. A náš medzinárodný ISIC som ešte ani raz nepotrebovala :)
Zdá sa mi, že nejako mimoriadne odbieham od témy, ale nenechajte sa rušiť :))
Dnes nás čakal ešte kurz fínčiny, kde nám naša vyučujúca naservírovala krásnych 15 pádov, ktoré sa vyskytujú pri fínskych podstatných menách a našich trápnych slovenských 6 (7) tromfnú len taký fukot :)
Tu sme sa dlho neohriali, keďže nás čakal dlho očakávaný výlet do Megazone, kde sa mal odohráť zápas s laserovými zbraňami. Je to škoda, že sme sa akosi nestihli vyfotiť v tých "postrojoch", ktoré sme mali na sebe počas hry. Boli sme rozdelení do troch tímov a cieľom bolo čo najviac krát trafiť laserovou zbraňou členov ďalších dvoch tímov. Samozrejme, všetko sa zaznamenávalo a môžem sa pochváliť, že som skončila na vynikajúcom 22. mieste z 27 hráčov :)
Z miesta "činu" sme cestovali s Filipom (ktorý dnes odchádza na výlet do Laponska... ZÁVIDÍÍÍM:)) a, predstavte si, s ďalšími dvoma čechmi. No len skúste hádať, ktorí dvaja zo štyroch ponúkaných to sú :))
Tu ešte pridávam fotku z našej cesty lesom domov
Večer nasleduje náš stereotyp: telefonát s blízkymi, učenie, večera, srdcové záležitosti, písanie blogu, sprcha, posteľ.. ...v rôznom poradí, počte opakovaní jednotlivých úkonov a ich dĺžke trvania :) veď to už poznáte :)
Posielam pozdravy na rodnú hrudu!!
Hmm, tu cast kde prichadzaju na rad telefonaty s blizkymi mam najradsej.. ;)
OdpovedaťOdstrániť