Zdrastvujte!

Dnes to bude špeciálne vydanie blogu z Petrohradu. Keďže v hoteli som nemala internet, blog som písala najskôr v bodoch, vtedy keď som mala spoň trochu času, potom, keď som mala viac času som ho prepisoval rukou na papier a nakoniec ho prepisujem do PC. Takže dúfam, že oceníte moju námahu :)

ŠTVRTOK - Deň odchodu

Z Helsínk sme odchádzali okolo 8ej hodiny ráno a keďže nás bolo málo, cestovali sme maličkým mikrobusíkom. Fínsko-ruská hranica vyzerala ešte trochu horšie ako si predstavujete. Mám na mysli najmä systém kontrol: Fíni nás skontrolovali rýchlo, ale bratia Rusi nás najskôr nechali čakať asi 15 minút v nejakej prázdnej hale, potom prišla akási policajtka a vybavovala nás 12 ľudí asi polhodinu. Špeciálne si dala záležať na rozhovore s našimi štyrmi Pakistánskymi spolucestujúcimi, keďže tí boli pre nich, pochopiteľne, najviac podozriví. No, pravdupovediac aj pre mňa, keď som sa dozvedela, že jeden z nich študuje vesmírne technológie :)

Hneď za hranicami, ako si správne myslíte, skončila Európska únia, a tým nemyslím len koniec nápisov v latinke.. Až nadpriemerne sa mi počas celého výletu zišla moja priemerná znalosť azbuky :) Matka Rus nás privítala neuveriteľne rozbitými cestami, takže v autobuse nás nadhadzovala až-až. Okrem toho "cesta" viedla cez pravú ruskú tajgu - nekonečný ihličnato-brezový les. Priľahlé lesy miestni využívajú na natiahnutie "reklamných plachiet" a aspoň ušetria na stojanoch na bilboardy.

Do hotela Dostoevsky sme "dorazení" dorazili okolo 16.00 miestneho času (oproti mojej domovine, +2 hod.). Hotel sa nachádza takmer v centre mesta, blízko Nevskeho prospektu. Vopred sa ospravedlňujem za zmiešaninu slovenčiny, ruštiny a angličtiny v pomenovaniach Petrohradských pamiatok :) Len pre doplnenie, Neva je rieka ktorá preteká Petrohradom a Nevsky prospekt je hlavná ulica. Tu ju vidíte aj na fotke:

Keďže naša oficiálna nočná prehliadka mesta začínala až o 19tej, rozhodli sme sa s dievčatami (Joana, Ana - Portugalsko, Gertude - Rakúsko, Julia - Nemecko a Carolina - Taliansko)poprechádzať sa po najbližšom okolí a samozrejme, kúpiť nejaké ruble.. Tu už vidíte pamätník Puškinovi, ktorý si očividne mieste holuby nevážia:

Spas na krovi (Chrám vzkriesenia Krista??)

Mimochodom, nedá sa nevšímnúť (obzvlášť ak človek žije dva mesiace v Helsinkách), nesmierne znečistený tunajší vzduch. Okrem toho, pre Petrohrad sú typické nekonečné dopravné zápachy a bezohľadní vodiči. Aj od toho som si v Helsinkách odvykla :)

Po našej malej prehliadke maličkej časti mesta sme si dopriali malilinkú večeru - u mňa to bola polievka (konečne!!) a syrový croissant.

No a po večeri sa začala naša nočná prehliadka mesta, našťastie v autobuse, s občasnými foto-prestávkami. Tu sú nejaké fotečky a musíte sami uznať, že hoci bola zima ako v ruskom filme (meste), prehliadka stála za to.

Tu je katedrála sv. Izáka, ktorú dal Peter Veľký postaviť na počesť sv. Izáka kvôli tomu, že sa narodil v deň, ktorý patrí tomúto svätému.

Monument Mikulášovi I. (nemýliť s "Bronzovým jazdcom"!!) Vďaka špeciálnej konštrukcii celá socha stojí len na dvoch zadných nohách koňa!


Po prehliadke sme sa zastavili už len v supermarkete, kúpiť si minerálku (lebo vodu z vodovodu nám neodporúčali piť) a šli sme späť. Už si ani nepamätám, kedy som bola naposledy taká unavená :) Mimochodom, Petrohradu sa hovorí Benátky Severu. V skutočnosti ho ale Peter Veľký nechal vybudovať podľa Amsterdamu, na základe toho, že veľa cestoval po Európe a práve Amsterdam sa mu zapáčil najviac :) Preto v Petrohrade nájdete 68 (alebo 86??:)) kanálov, ktoré križujú mesto všetkými možnými smermi. Foto náhodného kanálu:


Jeden, možno aj viac kanálov, bol neskôr zaliaty betónom, keďže kvôli rozrastajúcej sa cestnej premávke bolo treba rozšíriť cestu. Aké praktické riešenie... :) Celkovo v meste nájdete veľa krásnych historických budov, ale málo zelene.

Tu pripájam ešte fotku mojej izby. Ozaj, moja spolubývajúca, kapitola sama o sebe.. A veľmi krátka kapitola :) Prehovorila som s ňou asi 6 viet, keďže bola naozaj naozaj "nie priateľská" a nemala chuť sa rozprávať... :)

Musím pochváliť našu sprievodkyňu Svetlanu, ktorá je rodená Ruska a podľa spôsobu jej výkladu je zrejmé, že má k Petrohradu srdečný vzťah. Je veľmi milá a má dobrú a zrozumiteľnú angličtinu. Ak to mám spočítať, tak po anglicky vedela ona, jeden pán, ktorý mi pomohol objednať spomínanú polievku, ďalej štyria recepční z hotela a dievča a chalan z internet-café. A ak mám z toho vybrať ľudí, ktorí boli ešte aj milí a ochotní rozprávať sa v angličtine, ostáva sprievodkyňa a ten pán s polievkou. :) Jednoducho, presne opačná situácia, ako v Helsinkách, ale našťastie nás viac krát zachránila moja znalosť azbuky, najmä pri orientovaní sa na uliciach, ak sa tie názvy vôbec na rohoch ulíc nachádzajú, čo nebolo pravidlo :)

PIATOK

Na raňajky sme mali prichystané tradičné hotelové švédske stoly, poriadne sme to využili a natlačili sa až-až. Mimochodom, ak si myslíte, že "ukradnúť si" z raňajok niečo na desiatu je zvyk občanov z postkomunistických krajín, nie je to celkom tak. Tu sa na pár chlebíkov ulakomila aj Nemka Julia :) Konečne som si dopriala aj dobrú kávu, keďže táto bola neporovnateľná s tou slabou fínskou..

V piatok sme mali v pláne dve hlavné aktivity: Katarínin palác a Ermitáž. V skratke: jedno krajšie ako druhé :) A v obrazoch:

Katarínin palác z vonka:

A z vnútra:
Toto bola naozaj veľkolepá dobová párty-miestnosť:

Pozor zaujímavosť: Palác bol postavený úzky a čo najdlhší, aby keď sa pozriete z jedného konca na druhý, vynikol takýto pohľad:

V paláci sa nachádzajú aj krásne podlahy, vyrábané z 20 rôznych druhov dreva. Pre ich zachovanie sme museli dokonca mať obuté návleky :) Tento palác bol letným sidlom panovníkov a je známy aj Jantárovou sieňou, v ktorej sme nemohli fotiť, tak len doplním, že celá jej dekorácia je z jantáru :)

Funkčné minidelo slúžiace ako hračka pre synov Mikuláša I. alebo Mikuláša II. (nepamätám :))

Palác opäť zvonku:

Slávny medený jazdec, socha Petra Veľkého.

Po Kataríninom paláci sme sa vybralki s Gertrude, Juliou a Carolinou do Ermitáže. Je to naozaj veľký komplex budov a na prejdenie celej galérie by nám nestačil ani celý deň. Čo dodať, je to zbierka diel prevažne z európskych krajín. Ruské umenie má v Pertohrade vlastnú galériu :) Samozrejme, najlepšie kúsky boli z rúk Picassa, Van Gogha, Moneta a Michelangela.. No a fotiť sa mohlo len po zakúpní špeciálneho lístka, čo sa nám nechcelo, tak len foto Ermitáže z vonka (úplne vpravo je Zimný palác):

A táto budova sa nachádza oproti hlavnému vchodu a nazýva sa General Staff Building (fakt neviem ako to preložiť :))

Po tomto únavnom ale kultúrou nabitom dni sa niektorí vybrali do Opery a iní naspäť do hotela. Ja som sa po ceste domov zatúlala do pár obchodov s plánom nakúpiť nejaké prezenty pre mojich najdrahších :) A nakúpila som si aj nejakú tú kozmetiku, keďže v porovnaní s Helsinkami to bola naozaj výhodná kúpa. Aspoň som si urobila nejaké tie zásoby :)

Podarilo sa mi dokonca nájsť internetovú kaviareň, takže som si mohla vybaviť najnevyhnutnejšiu poštu a skontaktovať sa s najdrahšími. Tento "podnik" je špecifický tým, že tam bolo povolené fajčiť, takže keď som odtiaľ odchádzala, smrdela som ako krčmový štamgast..

SOBOTA

Ráno sme opäť začali výdatnými raňajkami po ktorých nasledovala ďalšia prehliadka mesta:

Smolnyj institut: Myslené ako kostol, neskôr dievčenská škola a dnes tuším múzeum...

Viď slávna Aurora, ktorá začala revolúciu. Btw, stále funkčná a v prípade potreby bude použitá ako štandardné bojové plavidlo. Lenže najskôr asi budú musieť vypratať to múzeum vo vnútri :)

K tým stĺpom viem povedať len toľko, že sa na nich nachádzaju odrezané konce porazených lodí :) Boli dva, preto množné číslo.. :)


Po Aurore som sa už tešila na "tradičný ruský obed". Na fotke Gertrude (Rakúsko), ??? (Francúzsko, Poľsko), Joanna (Atlanta, USA) a Patricia (Brazilia).

Naše menu pozostávalo z: ruského šalátu, u nás známy ako "ruské vajce" :D, boršč so smotanou, hovädzie stroganov so zemiakovou kašou a ako dezert - palcinky. Takže niečo ako bežné denné menu v jedálni na Slovensku. :) Tento obed stál za to, aspoň som si pripomenula domovinu :) Súčasťou obeda bolo aj "kultúrne predstavenie": dvaja mužia jedna žena, oblečení v tradičných ruských krojoch nám zaspievali a zatancovali a ešte nás zapojili typických hier a tancov.. Ani neviem či som sa cítila viac ako člen detského kolektívu a člen skupinky nemeckých dôchodcov na zájazde v Petrohrade... :) Ale bolo to milé..

Po obede, resp. obedovečeri nás čakala posledná oficiálna aktivita: návšteva Yusupovovho paláca, kde bol zavraždený Rasputin. Mimochodom, z tých komplikovaných rodinných vzťahov ruských panovníkov som nekonečne zmätená, takže ich radšej nebudem rozoberať. Palác bol veľmi zachovalý a bolo poznať, že Yusupovovci sa topili v rubľoch. Falšovaný mramor, ktorý je drahší ako originálny používali na dekoráciu krbov, zaobstarali si dvere (ktoré boli veľmi pekné a vzácne a získali nejaké ocenenie) a kvoli týmto dverám pristavili k domu miestnosť a chodbu, aby ich mali kam osadiť. Podobne to bolo aj s rôznymi kusmi nábytku, podľa ktorých sa doladili zvyšok miestnosti. A okrem toho mali veľkú knižnicu a vlastné divadlo, tak niet čo dodať... :) Bohužiaľ, v paláci sa nesmie fotiť :(

Po tejto exkurzii sme sa zastavili ešte v "perfektnej uličke", ktorú architekt Rossi navrhol tak, že múry sú vysoké 22 metrov, vzdialené od seba 22 metrov a samotná ulica je dlhá 220 metrov, takže sčítané a podčiarknuté, je postavená v pomere 1:1:10... :) Na fotke tá súmernosť až tak nevynikne, bohužiaľ..

S dievčatami z Portugalska sme navštívili aj Petrohradské metro, ktoré je najhlbšie na svete. Podľa wikipédie, najhlbšia časť sa nachádza 105 metrov pod zemou. S istotou môžem povedať, že na stanici "Vladimirskaya" trvá cesta do podzemia na eskalátore 2 minúty a 20 sekúnd :)

Večer sme sa skoro s celou skupinou vybrali do nočného Leningradu, okúsiť miestny nočný život. Po nekonečnom blúdení mestom sme našli jeden maličký bar, kde sme si dali jeden koktejl, zoznámili sme sa s tými, ktorých sme ešte nepoznali a unavení z dvojdňového chodenia sme sa naozaj skoro pobrali spať.

NEDEĽA

Raňajky, pobaliť batožinu a prezenty, minúť zvyšné ruble a Dosvidania Matka Rus!!!! Naprieč tajgou naspäť do Krajín Európskej únie.

Čo dodať... Mesto je naozaj, naozaj, naozaj krásne a urobilo na nás všetkých obrovský dojem. Odporúčam navštíviť, hneď ako budete mať možnosť. Myslím, že pre vytvotrenie tohto dojmu veľa urobila aj naša sprievodkyňa, ktorá nám všetky pamiatky prezentovala ako "really beautiful", "extremely impressive" a "can you imagine that...?" :) Ale mala pravdu :)

Ďalšie fotky doplním, keď sa skompletizuje moja zbierka fotografiií od ostatných "účastníkov zájazdu". Tak zatiaľ!!